Ako všetci vieme, krajina juhovýchodnej Ázie Indonézia je jednou z krajín s najbohatšími nerastnými zdrojmi na svete, ktorá tiež dosiahla svoj status významného exportéra nerastných surovín. V posledných desaťročiach, najmä po nástupe nového prezidenta Joka, však indonézska vláda zvýšila svoju kontrolu nad nerastnými zdrojmi a vydala zákazy vývozu jeden po druhom.
Čína má rôzne dovozné kanály
V posledných rokoch, s ďalším posilňovaním čínskych reforiem a otváraním sa, má Čína užšiu ekonomickú a obchodnú výmenu s inými krajinami sveta. Pokiaľ ide o energiu a nerastné zdroje, hoci je Čína veľká krajina, kvôli problémom s kvalitou a spotrebou nerastných surovín má Čína stále medzeru v spotrebe energie a nerastných surovín a Indonézia je hlavným dovozcom Číny.
Nestabilita medzinárodnej situácie však v posledných rokoch spôsobila prudké výkyvy cien komodít. Indonézska kontrola nad vývozom nerastných surovín je tiež čoraz prísnejšia. V tejto situácii Čína začala hľadať ďalšie dovozné kanály.
Ako príklad si vezmite bauxit. Keď indonézska vláda v roku 2014 oznámila zákaz vývozu, malo to veľký vplyv na čínsky dovoz bauxitu. Odvtedy sa však Čína snažila diverzifikovať dovoz nerastných surovín a postupne zvyšovala dovoz bauxitu z Guiney, pričom dosahovala dobré výsledky.
Čínske podniky siahajú hlboko do Indonézie
Hoci rozhodnutie indonézskej vlády sprísniť vývoz nerastných surovín nemá zásadný vplyv na nerastnú bezpečnosť Číny. Nepriaznivo to však ovplyvní miestne stavebné a developerské podniky v Indonézii. V tomto ohľade miestne čínske podniky dlho plánovali a zariaďovali vopred. Čínske podniky sa neponáhľajú s prepravou surovín z Indonézie, ale aktívne investujú do rozvoja a neustále zlepšujú miestny nadväzujúci priemyselný reťazec, aby sa z Indonézie mohli naraz vyrábať deriváty nerastných surovín. To sa vlastne zhoduje s myšlienkou indonézskej vlády, to znamená, že indonézska vláda nechce padnúť do pasce „prekliatia zdrojov“, ale chce vyvinúť úsilie v celom priemyselnom reťazci. Opierajúc sa o čínsky kapitál a technológie môže Indonézia investovať viac energie do nadväzujúcej výstavby, čo môže nielen zlepšiť zamestnanosť, ale aj zlepšiť jej vlastný hutnícky priemysel. Pre Čínu nielenže nachádza východisko pre domácu nadmernú kapacitu farebných kovov, ale prispieva aj k realizácii domáceho cieľa „double carbon“.
Treba povedať, že intenzívne vydávanie zákazov indonézskou vládou má na Čínu malý vplyv. Presný čínsky výskum a skoré usporiadanie minimalizovali straty spôsobené týmito zákazmi.
